Málokedy je to tak ľahké spojiť príjemné z užitočným, ako páve pri hubárčení. Prechádzka na čerstvom vzduchu vám rozprúdi krv a naviac vám pri nej zdravo vytrávi. A pokiaľ je niečo pravdy na tvrdení, že hlad je najlepší kuchár, budú vám vlastnoručne nazbierané a uvarené huby chutiť dvojnásobne. Nehovoriac o tom, že sú okrem lesných plodov asi jedninou potravinou, za ktorú sa nemusí nič platiť. Už naši predkovia poznali huby a často ich používali v kuchyni. Obľuba jedál z húb trvá a v súčastnosti kvôli obavám z rôznych infekcií či baktérií v hovädzom mäse dokonca prudko stúpa. Čo vlastne huby obsahujú a hlavne: Sú zdravé? Sušina húb je tvorená z väčšej časti bielkovinami. Obsah cukrov je menší než v zelenine, neobsahujú žiaden škrob, ale je v nich glykogén, inzulín i glukóza – teda látky, ktoré sú v tele naplno využívané. Tukov obsahujú huby malé množstvo. Zato majú veľa vlákniny, ktorú lekári aj dietológovia v poslednom čase vrelo odporúčajú. Huby sú bohaté na blahodarný draslík, horčík, vápnik a železo. Nájdeme v nich aj významné stopové prvky ako zinok, meď, mangán, titán, vitamíny skupiny B, karotén a ďalšie vitamíny i iné prospešné látky. Odpoveď je teda prekvapivo pozitívna: Áno, huby sú veľmi zdravé, aj keď pre niekoho ťažšie stráviteľné. Môžete si na nich pochutnávať bez obáv!
Len to, čo dobre poznáš:
Na jednu vec si musíme dať pri zbieraní húb dobrý pozor. Základné heslo každého rozumného hubára je „Zbieraj len to , čo úplne bezpečne poznáš“. Kto sa touto zásadou nebude riadiť, môže jedného krásneho dňa skončiť s vážnou otravou v nemocnici.
Len mladé plodnice:
Je dobré dodržiavať zásadu, že na jedenie sú dobré len mladé a neprestarlé plodnice. Po skončení rastu totiž zostávajú huby ešte niekoľko dní na prvý pohľad bez zmeny. Napriek tomu však v ich dužine dochádza k rozkladu. Staré huby nezbierajte, bolo by vám po nich zle.
Bez vody a bez lárv:
Huby prevŕtané larvami hmyzu alebo nasiaknuté vodou radšej nezbierajte. Ich konzistencia je narušená a môže v nich prebiehať hnilobný proces. Vyberajte si preto radšej také huby ktoré nevstrebávajú veľa vody.
Nekopte do prašiviek:
Hubári majú povesť tichých a slušných ľudí. Nájdu sa však aj takí, ktorí zlostne rozkopávajú všetky huby, ktoré nepoznajú. Jednak tým na mesiace a dlhé roky porušujú podhubie, jednak pripravujú o úlovok skúsenejších hubárov, ktorí by sa aj „prašivke“ potešili.
Huby jemne vytrhávajte:
Huby môžeme odrezať tesne nad zemou alebo vytrhávať. Vytrhávanie je vhodnejšie, pretože jedine celú hubu môžeme presne a bezpečne určiť. Jamku po vytrhnutej hube je nutné zakryť trochou trávy, aby nevyschlo podhubie.
Čistenie hneď na mieste:
Huby je najlepšie očistiť od všetkých zhnitých, červivých a slizkých častí už v lese. Pokiaľ nahádžete neočistené a červivé huby na seba, prinesiete si domov len neforemnú, nevábnu hmotu plnú červov.
Staré dobré košíky:
Pre prepravu húb sú ideálne staré dobré prútené košíky. V taške sa nám krehké huby roztlačia a polámu, mäkšie sa rozmliaždia. V úplnom rozpore s hubárskou etikou aj zdravým rozumom je zbierať huby do igelitových tašiek a vreciek. Dochádza totiž rýchle k ich zapareniu a rozkladu.
Huby dvakrát neohrievame:
Guláš alebo polievku si môžeme ohriať hneď niekoľkokrát a často to chuti prospeje. S hubami a pokrmami z nich je to však úplne inak. Opätovné ohrievanie sa nedoporučuje, pretože by nám to mohlo spôsobiť nevoľnosť a otravu.
Nezbierajte pri ceste:
Huby ľahko prijímajú škodlivé látky ako ortuť, olovo, kadmium, eventuálne i prvky rádioaktívne. Preto ich nikdy nezbierajte popri frekventovaných cestách, na haldách pri rudných baniach, pri chemických závodoch ani na skládkach a v ich okolí.
Kto ich nepozná, nech ich kupuje:
Kto huby dobre nepozná a nemá skúsenosti s ich zbieraním, môže si ich radšej bez rizika kúpiť. V obchodoch dnes už bežne predávajú hlivy, šampiňóny, huby konzervované alebo exotické čínske.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára